Zamilovanosť, láska alebo obyčajná náklonnosť?

Niektoré emócie človeka sú pomerne jasne rozpoznateľné a definovateľné, k nim patrí napríklad zlosť, smútok alebo napríklad radosť. Ale nezriedka sa stáva, že ani my sami si nie sme celkom istí, čo vlastne cítime. A mnohokrát sa práve tieto pocity, v ktorých sa nedokážeme vyznať, vzťahujú k druhej osobne. Kde je hranica medzi zamilovanosťou, skutočnou láskou a obyčajnou náklonnosťou?

Krásna aj zradná zamilovanosť

Fáza zamilovanosti sa spravidla objavuje ako prvá, nemusí to však tak byť úplne vždy. Práve zamilovanosť je možné pravdepodobne najľahšie spoznať, pretože sú s ňou spájané určité jasné príznaky. Ktoré to sú?

Ak je človek naozaj šťastne zamilovaný, hýri zvyčajne aj bezdôvodne šťastniu náladou, na jeho tvári sa prakticky po celý deň objavuje úsmev a ostatným môže pripadať ako by bol “v rauši”. Svoj objav túži zoznámiť so svojou rodinou aj najbližšími priateľmi, je hrdý, keď sa s dotyčným či s dotyčnou vedie za ruky. Myšlienky sa neodbytne stáčajú iba jedným smerom, niekto pociťuje aj ony povestné “motýliky v bruchu,“ pri stretnutí sa mu môžu triasť ruky či kolená návalom emócií. Zvyčajne je hlboko zamilovaný človek ochotný urobiť prakticky čokoľvek, aby so svojím novým partnerom trávil čo najviac času, nezriedka je schopný kvôli tomu aj opustiť zamestnanie a presťahovať sa. Pre zamilovanosť sú charakteristické ružové okuliare, nevidíme svoj objekt záujmu skutočnými očami a nevnímame jeho negatívne vlastnosti.

Zamilovanosť skôr či neskôr vyprchá. Môže sa potom premeniť v lásku, ale môže sa tiež ukázať, že šlo iba o silnú fyzickú príťažlivosť alebo náhly obdiv. A niekedy sa objaví nepríjemné rozčarovanie, kedy pôvodne zamilovaný človek vlastne nerozumie tomu, čo na tom druhom vôbec videl.

Skutočná láska alebo obyčajná náklonnosť?

Ide o skutočnú lásku alebo k druhému pociťujeme obyčajnou náklonnosť, ktorá by sa dala asi najlepšie charakterizovať dvoma slovami, a to “mať rád”? Vedzte, že odlíšiť od seba tieto dve emócie v skutočnosti nie je úplne jednoduché, pretože sa môžu navyše aj navzájom prelínať. Ak máme radi, môžeme totiž k dotyčnému zároveň cítiť aj lásku. A dokonca sa hovorí, že samotná láska nestačí, ak chýba práve ono “mať rád”.

Ak máme partnera radi, potom k nemu pociťujeme náklonnosť a silnú sympatiu, rozumieme mu a v jeho prítomnosti sa cítime dobre. Väčšinou nechýba ani porozumenie, s dotyčným sa nám zvyčajne ľahko a dobre komunikuje, býva oporou v ťažkých chvíľach. Na druhú stranu, ak chýba pravá láska, potom na neho väčšinou nežiarlim, dokážeme si ho bez väčších problémov predstaviť po boku niekoho iného. A veľmi často nie je prítomný výrazný sexuálny náboj, spaľujúca túžba po fyzickom dotyku.

V prípade skutočnej lásky cítime takisto sympatie, náklonnosť, porozumenie. Ale všetky tieto emócie sú trochu hlbšie a intenzívnejšie. Predstava, že dotyčného stratíme alebo bude s niekým iným, je takmer neznesiteľná.

Aby však láska vydržala, treba sa o ňu patrične starať. Pokiaľ ju necháme len plynúť, hrozí, že skôr či neskôr zmizne. Neoddeliteľnou súčasťou stabilnej partnerskej lásky je preto tiež komunikácia, nutná dávka tolerancie, vzájomného porozumenia a v neposlednom rade tiež úcty.