Príbeh Moniky: Výklad kariet môže zmeniť život

Občas sa stáva, že sa človeku zrúti celý jeho doterajší život. Ale často vďaka tomu vznikne ešte lepšie pokračovanie. Presvedčila sa o tom aj pani Monika.

Môj život sa začal rúcať. Aby som bola presnejšia, zosypal sa ako domček z kariet. Ale poporiadku. Boli sme vcelku spokojná rodina, manžel, ja a náš jediný syn. Keď bolo synovi dvadsať, rozhodol sa definitívne osamostatniť a našiel si skromný podnájom. Pochopiteľne mne nejaká slzička vytiekla, ale zároveň som sa tešila, že budeme mať s mužom viac času na seba a napríklad začneme konečne podnikať turistické výlety, ako sme predtým často plánovali.

Osud tomu ale chcel inak. Presne týždeň po tom, čo sa syn odsťahoval, som dostala výpoveď. Vraj pre nadbytočnosť. Neskôr som sa od kolegýň dozvedela, že šéf potreboval uvoľniť miesto pre svoju neter. Čierny Peter bohužiaľ padol práve na mňa. Išla som vtedy domov celá roztrasená, naštvaná a s plačom na krajíčku.

Prekvapilo ma, že manžel už je doma. Sedel v kuchyni, ruky v dlaniach. Hrozne som sa zľakla, že sa niečo stalo synovi. Nemohla som sa ale viac mýliť. “Monika, je to pre mňa ťažké, nehnevaj sa, ale na túto chvíľu, keď sa syn osamostatní, čakám už dva roky. Mám celú tú dobu vážnu známosť a teraz, keď už ma tu nič neviaže, sa chcem rozviesť a žiť s Helenkou. “Neverila som vlastným ušiam. Muž si všetko očividne naplánoval, pretože som si všimla zabalených kufrov, ktoré sa zlovestne týčili na chodbe.

Prvé týždne, keď som zostala v byte sama, mám ako v hmle. Vlastne som len čakala na to, že sa manžel vráti. Dúfala som, že ide o nejaký nepodarený vtip alebo šialený omyl. Až nutnosť platiť zloženky ma prebrala z letargie. Vždy som sa živila ako účtovník. Na úrade práce mi poradili, že najlepším riešením bude si zariadiť živnostenské oprávnenie. Podarilo sa a ja som začala viesť účtovníctvo pár menším firmám. Neboli z toho síce žiadne veľké peniaze, ale na bežný život to stačilo.

V osobnom živote to bolo horšie. Nemala som chuť čokoľvek podnikať. Raz som blúdila internetom a viac-menej náhodou som našla ponuku na výklad kariet. Vlastne ani neviem prečo, ale zavolala som tam. Nič som si od toho nesľuboval. Príjemný hlas na druhej strane telefónu ma však milo prekvapil. Sympatická pani mi vyložila karty, ale nič úplne konkrétneho nepovedala. Dostala som však špeciálne rady. Vraj by bolo ideálne, keby som si zaobstarala nejakého psíka. Zdôraznila, že všetko chce čas, ale výsledok bude nakoniec stáť za to. Bolo to veľmi upokojujúce a po dlhej dobe som večer zaspala prakticky okamžite.

Druhý deň sa mi nápad so psíkom rozležal v hlave. Muž bol vždy proti domácim zvieratám, ale zrazu mi nič nebránilo si nejakého maznáčika zaobstarať. Pracovala som z domu, takže ani po tejto stránke nebol nikde problém. Hneď ten deň som si z útulku doviezla roztomilého kríženca, s ktorým sme si skvele padli do oka.

Boli sme zohraná dvojka, venčenie ma navyše nútilo chodiť von. Inak by som bola asi stále zatvorená doma. A ja som si naše prechádzky začala naozaj užívať. Po pár mesiacoch som sa na našej obľúbenej trase začala pravidelne stretávať s jedným sympatickým pánom, ktorý si tam chodil zabehať. Postupne sme sa začali zdraviť a neskôr Dalibor, ako sa muž volal, vždy spomalil a pridal sa aspoň na chvíľu k nám. Hrozne dobre sa s ním rozprávalo a ja som sa začala na naše stretnutia tešiť.

Trvalo to ešte nejaký čas, ale tušíte správne, nakoniec sa z nás stal pár. S exmanželom sme len plánovali, ale s Daliborom si svoje sny plním. Už sme boli v Tatrách, v Beskydách a onedlho sa chystáme na predĺžený víkend do Malej Fatry. Je nám spolu veľmi dobre a ja si užívam zamilovanosť, o ktorej som netušila, že ešte niekedy príde. Pani kartárka mala pravdu. Nebolo to hneď, ale psík mi priviedol do života nádej, šťastie a lásku.