Šťastný partnerský vzťah? Kľúčom sú kompromisy

Kompromisy sú určite zdravé, ale ako to tak býva, nie vždy všetko zdravé aj skvelo chutí. Napriek tomu sa bez kompromisov život nezaobíde, a to predovšetkým ten partnerský. Ako to s tými kompromisy vlastne je? To sa dozviete na riadkoch nižšie.

Kompromis: výhra alebo prehra?

Kompromis môže byť výhrou i prehrou, môže byť výhrou i prehrou súčasne. Záleží predovšetkým na uhle pohľadu.

Človek má bohužiaľ tendenciu pozerať na kompromis skôr ako na prehru. Áno, nezískal presne to, čo chcel. Ale tak to má aj protistrana … Svoj ústupok človek spravidla vidí viac než to, že ustúpil aj ten druhý. Až po ústupkoch prichádzajú na rad výhody. Väčšinou až sa pozrieme skrze svoje ústupky, uvidíme, že aj my sme kompromisom niečo získali. Človek však prirodzene neberie kompromis ako nejaký zisk, výhru alebo výhodu. Kompromis je jednoducho kompromis.

Veľakrát dokáže človeka takýto kompromis aj pekne naštvať. A to je škoda. Kompromis je totiž kľúčom k spokojnosti partnerského života. Pokiaľ človek nie je ochotný ustúpiť zo svojich požiadaviek, partner tým môže trpieť. Partnerský vzťah dostáva bez kompromisov trhliny a časom stráca zmysel. Partnerský život je o vzájomnej tolerancii, o spoločnej dohode a samozrejme o kompromisoch.

Až zamilovanosť vyprchá…

Každý vzťah sprevádza na začiatku viac či menej bláznivá zamilovanosť, ktorá znamená aj to, že zamilovaní vzájomne ustupujú zo svojich požiadaviek. Ustupujú a nič za to nežiadajú, žiadny kompromis. Na začiatku sme ochotní maximálne ustúpiť tomu druhému, vychádzame si v ústrety, niekedy aj bez toho, aby sme si vymedzili osobný priestor. Na ten však vždy dôjde, väčšinou vo chvíli, keď prvotná zamilovanosť vyprchá, dávajú sa dole ružové okuliare a rastie neochota podriadiť sa požiadavkám partnera. Potom nastáva čas triezvych dohôd a kompromisov.

Dalo by sa povedať, že kompromis je víťazstvom, víťazstvom vzťahu, víťazstvom rozumu. Toto víťazstvo však v sebe nesie aj určitú daň. K spokojnosti je potrebné zmieriť sa s touto daňou a nazerať na kompromis pozitívne. Už napríklad len preto, že bez kompromisu to nejde. Zvlášť spokojný partnerský vzťah by mal spočívať vo vzájomných kompromisoch, dohodách partnerov a ústupkoch od svojich vlastných požiadaviek. Je totiž isté, že obaja z partnerov majú svoje požiadavky. Pokiaľ ide o pevný, trvalý vzťah, nie o fázu prvotnej zamilovanosti a vznášania sa na ružovom obláčiku, bývajú požiadavky partnerov pochopiteľne odlišné. Partneri môžu mať svoje požiadavky a predstavy úplne odlišné, a napriek tomu spolu môžu fungovať. V tom prípade však ide práve o kompromisy.

Ako na kompromisy?

Kompromis neznamená, že bezhlavo prijmeme požiadavky toho druhého. Ak jeden úplne ustúpi druhému, nie je to kompromis. Na druhej strane nejde ani o spravodlivý pomer v ustúpení každej zo strán. Málo požiadaviek sa totiž dá rozdeliť spravodlivým dielom. Vyjednávanie o kompromise môže byť skvelým spôsobom, ako s partnerom nájsť spoločnú reč, ako sa naučiť komunikovať a prehĺbiť vzťah.