Runy – čo hovoria runové symboly?

Mystické runové znaky sú neoddeliteľnou súčasťou vikingských tradícií. Stretnúť sa s nimi môžeme všade, kam Vikingovia pri svojich výpravách dorazili. Magické symboly tu zanechávali vyryté na skalách a kameňoch. Kamene sa vztyčovali tiež ako náhrobky alebo pamätníky. Runy sa ryli aj do kostí alebo dreva. Dokonca sa mohli skladať z vetvičiek.

Runové symboly boli ozdobou talizmanov, zbraní či pohárov.
Každý znak má špecifický význam a predmetu mal vtkať aj magickú moc.

Čo všetko runy dokážu?

Runy sú chápané ako posvätné znaky, sú zasvätené vyšším božstvám a nesú v sebe ich inteligenciu. V rukách tých, ktorí vedia rozlúštiť ich význam, pôsobia magicky. Už tisíce rokov sa tak uplatňujú pri veštení.

Runy ako magické znaky boli spôsobom, ako niekoho prekliať alebo ho prekliatia zbaviť. Mali prinášať šťastie, úspech i majetok. Slúžili na liečenie chorôb alebo riešenie medziľudských vzťahov. Dokázali tiež ovplyvňovať počasie, úrodu a hojnosť.

Vikingskí bojovníci runy vyrývali do svojich mečov, aby im meče v boji dávali silu a odhodlanie. Magický význam však niesli najmä znaky skryté alebo umiestnené na zle viditeľnom mieste, v prípade vikingských mečov preto runy nájdeme aj vo vnútri pošvy.

Pôvodne magické znaky sa neskôr začali používať ako písmo, aby sa ešte v modernej histórii uplatnili pre špeciálne účely. V severských krajinách sa až do 18. storočia používali pre tlač kalendárov. Ešte začiatkom 20. storočia sa runy na severe Európy uplatňovali ako dekorácia dedinských domov.

Aký je pôvod runových znakov?

Severská mytológia spája runy s najvyšším severským bohom Ódinom. Ten sa mal na celých deväť dní zavesiť hlavou dolu pribodnutý kopijou k stromu sveta. Vďaka svojej obeti mohol odhaliť veľké tajomstvo všetkého bytia. Na pokraji smrti uvidel runy. Objavil ich nesmiernu moc a odkryl ich hlboký význam. Moc skrytú v runách postúpil aj tým majstrom, ktorí sa naučili v ich symbolike čítať.

Hoci sú runy tesne prepojené so severskou mytológiou a tradíciami, ich pôvod je smerovaný do oblasti podhoria Álp. Už začiatkom letopočtu sa tu tajomná symbolika mala vyvinúť z etruského a gréckeho písma. Odtiaľ sa údajne rozšírila na sever, aby ju Vikingovia rozšírili a prispôsobili svojim zvyklostiam. Pôvod rún je však stále predmetom sporov.
Hoci bol už význam rún rozlúštený, tajomstvom je doposiaľ zahalený zmysel niektorých textov. Runy sa často písali v pruhoch a pásoch, zľava doprava, ale aj naopak, niekedy aj hore nohami. Pri horizontálnom alebo vertikálnom obrátení možno pritom jednotlivé runy medzi sebou zameniť.

Ako “tajomstvo” sa napokon dá preložiť samotné označenie “runy. Pochádza z nemeckého slovesa “raunen” s významom “šepkať”.

Runová abeceda

Runová abeceda sa označuje ako futhark / futhork. Najstaršou ucelenou runovou radou je tzv. Starší futhark (germánsky), pochádza zo 7. stor. nl. Z pôvodných 24 znakov staršieho Futhark ich do tzv. mladšieho Futhark upravene preniesli Vikingovia len 16. Tretím najpoužívanejším typom Futhark je tzv. anglosaský futhork s 28 – 33 znakmi.

Vzhľad aj počet znakov sa s vývojom rôzne menil. Základným tvarom však vždy zostali rovné priame línie. Podoba rún vychádza z kozmologických učení. Ich posolstvom má byť idea, ktorá existuje mimo konkrétnu formu a čas. Aj preto sa dnes, rovnako ako v minulosti, uplatňujú pre veštenie.