Príbeh slečny Michaely: Bol mi neverný

Bohužiaľ, v súčasnej dobe je nevera príčinou rozpadu mnohých partnerských zväzkov, dokonca aj tých manželských. Deti, spoločný domov, plánovaná budúcnosť – nič z toho nie je dostatočným dôvodom na to, aby sa nevere dalo vyhnúť. Žijeme v modernej dobe a zdá sa, že aj nevera samotná je tak trochu moderná. Svoje o tom vie aj pani Michaela.

10 rokov vzťahu, 2 spoločné deti a svadba nikde. Môj priateľ je skvelý človek, úžasný otec, zarobí peniaze, vie sa správať, máme spoločné zážitky. Doteraz sme nemali potrebu potvrdzovať náš vzťah manželským prísľubom, presnejšie doteraz ma nepožiadal o ruku. Neprišlo mi to dôležité. Pravda, občas ma veľmi zamrzelo, keď sa okolo mňa vydávali moje kamarátky, navštevovali sme svadby jeho kamarátov a na všetečné otázky o našej svadbe nebolo čo odpovedať.

Bohužiaľ, jedna z cudzích svadieb sa nám stala osudnou. Ja som zostala s deťmi doma a priateľ sa vydal odsvedčiť manželstvo kamaráta. Prišiel pochopiteľne až na druhý deň, lenže časom sa mi donieslo, že noc netrávil na izbe sám. Nevedela som čo robiť. Na žiarlivé scény ma neužije, navyše nerada riešim naše partnerské záležitosti pred deťmi.

Vzala som si čas na rozmyslenie, pár dní. Na víkend som zariadila stráženie detí u babičky a priateľovi oznámila, že nás cez víkend čaká riešenie jednej veľmi nepríjemnej veci. Tváril sa prekvapene, ale nijako zvlášť ho to nevyviedlo z miery. To zase prekvapilo mňa.

Mala som asi tri dni na to, aby som si ujasnila, ako to priateľovi oznámim a ako to s naším vzťahom bude ďalej. Odpustiť mu? Opustiť ho kvôli jednému nočnému úletu, navyše iste v alkoholovom opojení? Stále tu boli deti, naše bývanie a spokojnosť. V našom vzťahu som naozaj až do teraz bola spokojná. Všetko nám klapalo. Tak prečo to urobil? Ako sa obháji? Otázok bolo veľa. Vlastne som ani nedúfala, že mi dokáže všetky zodpovedať. Víkend sa blížil a moja bezradnosť narastala.

Nebola som si istá, či mu dokážem odpustiť. Nevedela som, ako budem reagovať na jeho priznanie. Alebo bude zapierať? So svojimi kamarátkami som na telefóne prehovorila celé hodiny, ale nič sa tým nezlepšilo. Stále som bola plná neistoty a obáv. Nakoniec som zavolala aj kartárke. Ani neviem, ako sa to stalo. Niekde som jednoducho našla nejaké číslo a zavolala tam. Veľa som si od toho nesľubovala, ale chcela som to skúsiť. Bola som natoľko zúfalá, že by som uvítala akýkoľvek záblesk riešenia. A podarilo sa!

Narazila som na úžasnú kartárku, ktorej stačilo povedať, že riešim svoj vzťah. Slovo nevera zaznelo z jej, nie mojich úst. Cigánske karty priateľa odhalili – alebo vlastne ani tak nie. Kartárka mi povedala, že nevere prikladám ďaleko väčší význam, ako v našom vzťahu má. Uistila ma, že som pre priateľa jediná a že stojí o život so mnou a našimi deťmi. Dodala mi sebadôveru. Získala som pocit, že náš vzťah stojí za to a že o neho chcem bojovať. Nakoniec ani nebolo s kým. Priateľ sa mi cez víkend priznal, že vtedy na izbe nebol sám, ale údajne k ničomu nedošlo. Nepamätal si to. Dohodli sme sa, že do toho nebudeme rýpať a že energiu radšej venujeme nášmu vzťahu. Od tej doby len prekvitá, snažíme sa tomu druhému vychádzať v ústrety, podnikáme veci, ktoré sme už dlho plánovali, ale neostával na ne čas. Teraz si ho vieme urobiť. Náš vzťah stojí za to. K tomuto zisteniu mi pomohla aj kartárka na telefóne a ja som za to vďačná.