Príbeh slečny Lucie: Akým smerom sa vydať?

Život človeku prináša mnohé situácie, kedy je potrebné sa rozhodnúť. Jedno zásadné rozhodnutie môže ovplyvniť celý ďalší život, a tak stojí za to mu venovať pozornosť. Takým rozhodnutím môže byť aj výber profesijného zamerania, zamestnávateľov, firmy alebo univerzity. Celá rada mladých ľudí absolvuje strednú školu bez toho, aby sa nejako profilovali, a tak na konci štúdia tápu, akú vysokú školu zvoliť. Podobne na tom bola aj slečna Lucia …

Bola som na konci svojho štúdia gymnázia a mala sa rozhodnúť pre nejakú konkrétnu vysokú školu. Nebola som však schopná zvoliť ani konkrétne zameranie a odbor. Študovala som všeobecné gymnázium, každý z predmetov ma tak trochu bavil a niekedy zase nebavil. Prospech som mala relatívne dobrý, tiež svoje koníčky a záujmy, ale nič, čo by sa dalo brať z hľadiska profesionálneho. Alebo som si to tak aspoň myslela.

S rodičmi i spolužiakmi sme túto tematiku riešili mnohokrát, ale čím viac sme to preberali, tým viac som sa cítila bezradná. Prišlo mi, že mám veľa možností a bolo mi ľúto sa obmedziť len na jednu z nich. Každá z vysokých škôl ponúkala niečo iné, lákali ma rôzne odbory, hoci som vedela, že vybrať si môžem len jeden jediný.

Čas utekal a ja som nebola schopná definitívne sa rozhodnúť, zvažovala som rôzne varianty, zavrhovala ich a zase obnovovala. Ale istá som si nebola u žiadneho z týchto variantov.
Ako sa krátil čas na podanie prihlášok, hľadala som niečo, čo by mi pomohlo s rozhodnutím. Bude to znieť neuveriteľne, ale skúsila som aj vešticu. Náhodou som na internete narazila na ponuku veštenia po telefóne. Zistila som, že veštice nepomáhajú len s láskou alebo s rôznymi vzťahovými a osobnými problémami, ale aj s financiami, kariérou, profesijným rastom a vzdelaním, ktoré s tým samozrejme súvisí …

A tak som zavolala vešticu, aby mi poradila s výberom vysokej školy. Bol to zážitok, veštica o mne vedela to, čo vedia len moji najbližší. Dokázala mi poradiť a pochopila, aký problém s rozhodnutím mám. Na druhej strane bola nezávislá a nezaujatá, na rozdiel od mojej rodiny, kamarátov a učiteľov.

Veštica mi síce nepovedala priamo, akú vysokú školu si vybrať. Ale načrtla mi, akým smerom by som sa mohla vydať. Poukázala na moje koníčky a záujmy, prednosti a schopnosti a poradila, ako ich využiť v budúcej kariére. Upozornila ma na odbory a zamerania, na ktoré sa hodím. Ukázala mi úplne nové možnosti, ale bolo ich len pár a všetky mi boli skutočne blízke.

Nakoniec som vyberala asi z troch variantov a rozhodovanie tak bolo podstatne jednoduchšie. Tiež som zohľadnila náročnosť prijímacieho konania a to, či sa na danú školu vôbec môžem so svojím prospechom dostať. Zostalo niekoľko málo škôl, kam sa dalo podať prihlášky a finálne rozhodnutie padlo až po prijímacom konaní.

Nakoniec som sa rozhodla pre dizajn. Už od detstva som maľovala a tvorila, ale nikdy ma nenapadlo, že by som sa tvorivej práci mohla venovať naplno. To veštica ma upozornila na to, že mám pre to vlohy a že by mi to šlo.