Príbeh Romana: “Ozve sa mi ešte niekedy?”

Vzťahy. Večná téma romantických básnikov a spisovateľov, večná téma paničiek v kaviarňach, večná téma preberaná v krčme pri pive. Vzťahu sa týka tiež príbeh Romana, nie je to ale príbeh súčasného vzťahu, ale vzťahu, ktorý mal so svojou bývalou priateľkou. Roman svoju bývalku nemohol dostať z hlavy, stále premýšľal, kde urobil chybu a trápil sa otázkou: “Ozve sa mi ešte niekedy?”

Bol to taký románik, ktorý zažije aspoň raz za život asi každý. Dvaja ľudia sa stretnú v bare, pri poháriku preberú celý život a skončí to nežnosťami a intímnymi hrami. Tak to vtedy s Marcelou začalo. Vyzeralo to na nevinný flirt, ale vydržalo nám to skoro päť rokov.

Neplánovali sme budúcnosť, iba sme si užívali spoločných chvíľ a tešili sa z toho, ako je nám spolu dobre. Možno som mohol viac riešiť, čo bude, ale neriešil som to. Bral som to tak, ako to je. Mal som skvelú prácu, koníčky, kamarátov, a do toho Marcelu.

Bol to taký vzťah/nevzťah. Nevedel som, kedy ju zase stretnem, ale keď už to vyzeralo, že to vyšumí, ozvala sa. Niekedy som to bol aj ja, kto ju jednoducho kontaktoval a vymyslel, čo úžasného spolu podnikneme. Všetko prebiehalo s ohľadom na prácu, zábavu, kamarátov. Vzťah nebol prioritou, ale keď na spoločné chvíľky s Marcelou došlo, bolo to dokonalé. Ona bola dokonalou ženou, ale priznávam, že som ju za tie roky nemal možnosť spoznať bližšie.

Vedel som len, že je rozvedená, že žije sama. Pracovala na druhom konci republiky, takže nebola možnosť sa s ňou vidieť každý deň. Stačilo nám to občas, spoločné víkendy alebo dovolenky prichádzali tak, aby nám to nenarušovalo bežný chod života. Až spätne som si uvedomil, ako boli tieto chvíľky výnimočné. Lenže netrvali stále a večne. Raz to jednoducho stíchlo.
Marcelu som nevidel asi tri týždne, tak som ju skúšal volať. Vtedy mi nedochádzalo, že to je definitívny koniec. Ani neviem prečo, ale zrazu začalo odmietať niečo podniknúť. Oznámila mi, že už sa so mnou nechce stýkať. Bolo to ako blesk z čistého neba.

Až keď mi oznámila “rozchod”, došlo mi, ako veľmi som o vzťah s ňou stál. Možno som jej to nikdy nepovedal, ale bolo to tak. Samozrejme som sa pýtal, ale Marcela mi uspokojivú odpoveď nedala. Skúšal som to niekoľkokrát po telefóne, dokonca som za ňou aj jazdil, aby sme sa porozprávali tvárou v tvár. Všetko márne. Marcela sa so mnou odmietla baviť a žiadala ma, aby som ju už neobťažoval.

Už je to asi dva mesiace, čo som to skúšal naposledy. Teraz stále dúfam, že je to len jedno z tých období, keď sme sa dlhšie nevideli. Marcelu nekontaktujem, ale začal som dúfať, že sa mi napríklad raz ozve ona.

“Ozve sa mi ešte niekedy?” Na túto otázku potrebujem poznať odpoveď, zavolal som preto vešticu. Viete, čo mi povedala? Povedala, že sa možno ozve, ale bude to až vtedy, keď budem mať stály a pevný vzťah. Dala mi nádej, povzbudila ma a možno aj pomohla vyhnať Marcelu z mojej hlavy.