Príbeh pani Jaroslavy: Ako sa vyrovnať s rozchodom?

Žiadny rozchod nebýva ľahký, nech už sa ľudia rozchádzajú z akéhokoľvek dôvodu. Rozchod spravidla sprevádzajú nepríjemné pocity, nezriedka aj výčitky, sklamanie, bezmocnosť a smútok, môžu sa objavovať aj pocity viny, frustrácie alebo zlosť.

Najmä ženy potom pri rozchode môže trápiť znížené sebavedomie, obavy z budúcnosti a pocit, že nikdy nenájdu lásku. Práve takéto pocity sprevádzajú aj pani Jaroslavu. Pritom je to už pol roka, čo sa rozišla so svojím bývalým partnerom. Tu je jej príbeh.

S Mirom sme spolu boli takmer rok a nemôžem povedať, že by bolo všetko zle. Relatívne nám to klapalo, samozrejme sa občas objavil nejaký ten mráčik a došlo aj na nejakú hádku, ale vždy sa vyčasilo. Mali sme spoločné záujmy. Zoznámili sme sa na jednej turistickej akcii a turistike sme sa venovali aj naďalej, avšak tentoraz už len spolu. Navštevovali sme rôzne miesta, spoznávali krásy rôznych krajov našej vlasti. Bolo nám spolu dobre.

Z ničoho nič sa Miro začal správať inak, zrazu nebol z jeho strany záujem o spoločné výlety. Začali sme spolu tráviť menej času, to bol začiatok nášho konca. Asi to vyprchalo, vlastne do teraz neviem, čo sa vlastne stalo. Možno si Miro našiel nejakú inú, ale to mi nikdy nepriznal.

Videli sme sa stále menej. Po dvoch týždňoch, keď sme sa nevideli, sa Miro nečakane objavil, aby mi oznámil rozchod. Údajne na seba nemáme čas a náš vzťah nemá budúcnosť. Bola som v šoku, nechápala som to. Začala som plakať.

Žiadala som vysvetlenie, ale nikdy som neprišla na to, prečo sme sa vlastne rozišli. Cítila som bolesť, ktorá ma nechce opustiť ani pol roka po rozchode. Pochádzam z rozvedenej rodiny, a tak sa mi stále vracia situácia, keď sa rozišli moji rodičia. Bojím sa ďalšieho vzťahu a ďalšieho rozchodu. Bojím sa, že zostanem sama nastálo. Psychické ťažkosti sa začínajú odrážať aj na mojom zdraví. Trápia ma problémy so zažívaním, nechutenstvo strieda vlčí hlad. Nakoniec nie som spokojná ani so svojou váhou, pochybujem, že by som sa takto mohla niekomu páčiť.

Vyhľadala som pomoc psychoterapeuta, ktorý mi objasnil mnohé z mojich pocitov. Pomaly som si začala odkrývať rodinné vzťahy a traumy z detstva, kedy som ťažko niesla rozchod svojich rodičov. Začala som pracovať na svojom sebavedomí a tiež som sa začala učiť, ako sa mať rada. Dokonca som si dopriala aj niečo, na čo by som skôr nemala ani pomyslenie. Zavolala som kartárke, aby mi povedala, kedy stretnem toho pravého.

Kartárka ihneď spoznala, aké obdobie práve prežívam, dokonca vedela aj to, že som dlhšie sama a trápim sa. Potvrdila mi, že po všetkých životných peripetiách som sa vydala správnym smerom. Povzbudila ma. Podľa kariet už nebudem dlho sama. Rozhodla som sa, že kartám budem veriť a je mi lepšie.