Príbeh Lucky: Divoký život som zavesila na klinec

Nikdy som nebola poslušné dievčatko s roztomilými vrkôčikmi. Naopak, odjakživa som bola pekný čertík. Moja mamka sa síce snažila, čo mohla, ale bola na výchovu moju a mojich troch súrodencov úplne sama. A pretože nás bolo toľko, nemohla sa každému venovať tak, ako by sme potrebovali. Aj keď je pravdou, že obaja bratia aj sestra boli celkom v pohode, žiadne veľké problémy s nimi nikdy neboli. Zato ja som to vynahradila za všetkých.

Prvú poznámku som domov doniesla už v prvej triede, dokonca aj dvojku z chovania som stihla ešte na prvom stupni. Vtedy som učiteľovi ukradla zo stolíka silné dioptrické okuliare a snažila sa ich spláchnuť do záchodovej misy. Chcela som zabrániť tomu, aby mohol opraviť písomky. K mojej smole ma ale na toalete pristihla triednej šprtka a navyše okuliare boli pekelne drahé, takže moja mamička potom musela dlhé mesiace splácať škodu.

To všetko ale ešte nebolo nič. Základnú školu som síce dokončila, ale z učilišťa som odišla hneď prvý mesiac. Chytila som sa party, v ktorej mi bolo dobre, spoločne sme potom robili rôzne lotroviny. Nikto z nás nechodil do školy ani nepracoval, zato o zážitky sme núdzu nemali. Práve s partiou som sa prvýkrát opila, vyskúšala cigarety aj marihuanu. Pár kamarátov dostávalo doma vreckové, to ale na naše výdavky nestačilo, preto sme si vypomáhali drobnými krádežami. A pretože sme ešte neboli plnoletí, aj keď nás chytili, nič sa nám vcelku nestalo. To nám dodávalo guráž a my sme sa nebáli zase niekde niečo vziať.

S Janom z našej partie som sa tiež prvýkrát milovala. Potom nasledoval Luboš a o niečo neskôr sme si s mojou najlepšou kamarátkou Katkou prehodili partnerov a ja som bola s Jožom. Strašne sa mi páčil ten svet plný nespútanosti, veselia a rôznych drobných výtržností. To nás bavilo asi najviac. Trebárs jednému dôchodcovi sme pred samoobsluhou odviazali psa, nastriekali ho modrým sprejom a zase uviazali späť. Potom sme z diaľky sledovali jeho šok a mohli sa od smiechu potrhať. Vtedy to ale malo blbú dohru, pretože toho pána odviezla záchranka a neskôr som sa z novín dozvedela, že utrpel ťažký infarkt.

S Jožom sme sa po tejto udalosti rozhodli radšej na nejaký čas vypariť a vyrazili stopom do Rumunska. Spali sme vonku pod holým nebom alebo tajne v senníkoch, jedlo si buď ukradli na trhu, prípadne vyžobrali od vodičov, ktorí nás popoviezli zase o kúsok ďalej. Nakoniec sme sa dostali do mestečka, kde bol práve cirkus a kolotoče zároveň. A tam sa to stalo. Predierali sme sa davmi rozveselených dospelých a ich detí, keď nás zastavila jedna cigánka. Chytila ma pevne za ruku a zadívala sa mi do dlane. Stále ma držala za ruku, dívala sa do očí a divoko vrtela hlavou. Vôbec neprehovorila, ale jej pohľad bol neskutočne intenzívny a hlboký a ja som v ňom dokázala čítať. Neodkážem si to vysvetliť, ale celkom jasne som pochopila, že ma varuje nad mojím doterajším životom a nabáda k zmene. Bola som ako v tranze a trvalo dlho, než som našla pevnú pôdu pod nohami, to už ale bola cigánka preč.

Rozhodla som sa okamžite odísť domov, Jožo o tom nechcel ani počul, tak som nakoniec šla sama. Po dlhej dobe som sa ukázala doma. Náhle som si uvedomila, že mi rodina hrozne chýbala, hlavne mamička. Ako keby som zrazu precitla. Partia už ma vôbec nelákala. Začala som znova chodiť do školy, dokonca som si nakoniec urobila maturitu, aj keď to bola drina. Usadila som sa, pracovala a žila úplne normálny obyčajný život. Napriek tomu som bola šťastná. Zvlášť od tej chvíle, keď do môjho života vstúpil Aleš, máme spolu úžasné dievčatko a ja ticho dúfam, že bude skôr po ňom než po mne.

A partia? Katka sa vraj živí ako prostitútka kdesi pri Prahe. Jano je drogovo závislý, už bol dvakrát na odvykacej liečbe, ale vždy utiekol. A Luboš je prakticky bezdomovec a alkoholik. O Jožovi neviem vôbec nič. Pri predstave, ako by som asi dopadla ja, ma úplne mrazí.