Príbeh Katky: Wellness pobyt mi zmenil život

Posledné roky som mala pocit, že som stále v jednom kole. Síce by som sa pre rodinu rozdala a robila som to rada, ale bola som čím ďalej viac unavená, večer som do postele doslova padla s tým, že ráno sa mi so zazvonením budíka začala nová zmena. Každý deň bol podobný, najskôr do práce, z nej rýchlo zájsť nakupovať, doma uvariť jedlo pre manžela a moje dve pubertálne deti. Tým to ale nekončilo. Potom pochopiteľne nasledovali ďalšie domáce práce, pranie, žehlenie, riad, upratovanie, párkrát týždenne rozviesť deti na krúžky, do toho všetkého sa snažiť udržiavať byt v prevádzkyschopnom stave – upratovať ponožky pohodené uprostred obývačky, ušpinené poháre vŕšiace sa všade možne či likvidovať plesnivú desiatu zabudnutú v školskej taške.

Mojou jedinou zábavou bolo občasné posedenie pri káve s dobrou kamarátkou, ktorá má veľa zaujímavých záľub, dokonca dokáže vykladať tarotové karty. A toho som pri našom poslednom stretnutí tiež využila. Karty ma dôsledne nabádali k tomu, aby som zvoľnila a pokúsila sa môj doterajší hektický život zmeniť. S kamarátkou sme to preberali, mne to pripadalo neriešiteľné, veď manžel ani deti by si nikdy sami neohriali snáď ani párky, netušia, ako sa perie a nútiť ich do týchto domácich činností mi pripadalo ako nadľudská úloha. Než sa s nimi dohadovať, radšej si to urobím sama a lepšie. Lenže kamarátka bola neoblomná a nakoniec ma presvedčila, že musím jednoducho na pár dní odísť niekam preč. A pretože je to žena činu, hneď ďalší deň mi domov doniesla poukaz na predĺžený víkend s wellness procedúrami.

Doma zavládlo zdesenie, ale ja som sa obrnila a pobyt si k nevôli ostatných členov rodiny presadila. Dokonca som im ani nič nenavarila do zásoby. A musím povedať, že takýto relax som snáď ešte nikdy nezažila – masáže, vírivka, plávanie v bazéne, vynikajúce jedlo, navyše som nemusela robiť vôbec nič. Pripadala som si ako v inom svete alebo skôr ako v raji. A tiež som mala zrazu veľa voľného času. Ten som využila k prechádzkam po okolí penziónu a tiež k premýšľaniu o svojom živote. Až vtedy som si uvedomila, že vlastne ja žiadny svoj osobný život nemám. Všetko robím pre druhých, ktorých síce milujem, ale oni všetko berú ako samozrejmosť a snáď nikdy som sa nedočkala ani poďakovania.

Späť som sa vracala síce s obavami, ale pevne rozhodnutá vykonať zásadné zmeny. Ako som očakávala, doma bol neskutočný neporiadok, za celú tú dobu nikto ani neumyl riad, ktorý sa vŕšili v obrovských hromadách po celej kuchynskej linke. A hneď sa na mňa všetci zosypali s úlohami. Manžel potreboval vyžehliť košeľu, syn nemohol nájsť jednu učebnicu a dcéra bola naštvaná, pretože si na rande nemohla vziať svoje obľúbené šaty, nikto jej ich totiž nevyprali. To, čo nasledovalo, pre mňa jednoduché nebolo. A ani pre môjho muža a deti. Otvorene som im ale povedala, že takto to ďalej nepôjde a o domáce práce sa budeme musieť začať deliť. Myslím, že najviac ich prekvapilo, že chcem mať čas aj sama pre seba, pravdepodobne ich nikdy ani nenapadlo, že by som mohla robiť tiež niečo iné ako len stále upratovať. Nehovorím, že od tej doby všetko skvele funguje, ale po niekoľkých týždňoch môžem povedať, že zmena je poznať. U umývaniu riadu sa všetci začali striedať, ale manžel nakoniec dlho nevydržal a kúpil radšej umývačku, čo mne nakoniec vôbec nevadí. Synovia si dokonca po sebe občas upracú a dcéra začala prejavovať záujem o varenie. Ja mám síce stále čo robiť, ale na odpočinok s knihou už si dokážem nájsť čas. Večer totiž nepadám vyčerpaním.