Príbeh Katky: Ako som si splnila sny

Odjakživa som chcela pomáhať. Už ako malá som bábikám obväzoval imaginárne rany, domov som nosila snáď všetky zatúlaná mačiatka zo širokého okolia a chorľavú babičku som sa pokúšala liečiť bylinkovými odvarmi, ktoré som sama pripravovala. Nikoho preto neprekvapilo, keď som sa rozhodla pre zdravotnú školu.

Čas bežal ako splašený a za niekoľko rokov som nastupovala ako zdravotná sestra do okresnej nemocnice. Mala som byť spokojná, veď sa mi vlastne splnil detský sen. Napriek tomu som mala stále zvláštny pocit, akoby to nebolo úplne ono. Práca ma pritom bavila, aj keď bola veľmi náročná. Voľného času som ale nazvyš nemala, to bolo tiež pravdepodobne tým hlavným dôvodom, prečo som vo vzťahoch nemala šťastie. Partneri sa ťažko zmierovali s tým, že v nemocnici trávim aj víkendy a mnohokrát tiež sviatky.

Raz som sa zverila svojej kamarátke, ktorá pracovala na rovnakom oddelení, že nejako neviem, čo si počať so životom. Odporučila mi návštevu kartárky. Ja síce na podobné veci neverím, ale mala som práve obzvlášť zlú náladu a pani, ktorú mi odporučila, nakoniec navštívila. V kartách som sa nič moc nedozvedela, aspoň tak mi to sprvu pripadalo. Dostala som totiž posolstvo, že práve teraz je tá pravá chvíľa zmeniť život, zobrať všetku odvahu a urobiť zásadné rozhodnutie. Plne zamyslená, čo sa tým vlastne asi mieni, som kráčala po ulici, keď moju pozornosť upútal letáčik. Ani neviem, prečo ma tak zaujal, ale zrazu som u neho stála a čítala na ňom, že charitatívna organizácia hľadá nových dobrovoľníkov do chudobných afrických krajín, predovšetkým potom zdravotníkov, ktorí zúfalo chýbajú.

Zrazu som vedela, že je to ono a hneď ten deň som do organizácie zavolala. Myslela som si, že ma odmietnu, že hľadajú iba lekára, ale dozvedela som sa, že aj zdravotnú sestru berú všetkými desiatimi. Nebolo to úplne jednoduché, čakalo ma veľa formalít, hora administratívy a očkovanie. Ale po niekoľkých mesiacoch už som sedela v lietadle smer Mali. V nemocnici mi vyšli v ústrety, dohovorili sme sa, že ak sa z nejakých dôvodov rozhodnem vrátiť, opäť ma zamestnajú.

A ako to všetko dopadlo? Afrika ma učarovala. Je to rozmanitý kontinent s nádhernou prírodou, bohatými tradíciami a nesmierne milými ľuďmi, ktorí sa aj napriek svojej chudobe dokážu zo života naozaj radovať. Starosť o tamojších chorých ma naozaj napĺňa a som konečne šťastná so všetkým. V ďalekom Mali som totiž stretla aj svojho súčasného manžela. Je to lekár pôvodom z Anglicka, ktorý má ale afrických predkov. Pracujeme spoločne, ale sme skvelý tím aj v súkromnom živote. Dnes viem, že návšteva kartárky bolo jedným z tých najlepších rozhodnutí, ktoré som kedy urobila. Kartám vďačím za úžasnú zmysluplnú prácu, nevšedné skúsenosti a milujúceho partnera.