Príbeh Karla: Nevedel som, čo ďalej

Láska a vzťahy, kariéra a peniaze, zdravie, ale aj koníčky, voľný čas, šport, umenie, talent – to všetko sú témy, s ktorými môže pomôcť kartárka. Ako? Karty môžu odhaliť to, čo je bežne skryté, ale pod povrchom to tlie. Kartárka môže dať nezávislý pohľad zvonku, ktorý je tak potrebný. Nezaujatá kartárka vám povie aj to, čo vám nepovedia priatelia, navyše vidí veci inak.

Pán Karol sa na kartárku obrátil v čase, keď nevedel, čo ďalej. Mal slušne rozbehnutú športovú kariéru, ale zbrzdilo ho zranenie. Lekári nedokázali predvídať budúcnosť, a tak Karol skúsil predpoveď budúcnosti pomocou kariet. Ako dopadol? To vám povie Karol vo svojom príbehu sám.

Športoval som od detstva. Hral som futbal, behal som, skúšal som atletiku. Bol som takmer všestranný, šport mi jednoducho išiel, nech už mal akúkoľvek podobu. Nemal som problém sa umiestniť v nejakom klube, tréneri ma chválili, bol som spravidla lepší ako ostatní. Stačilo sa do toho poriadne obuť. Mojim jediným problémom bolo to, že som nevedel, aký šport si vybrať.

Nakoniec som si ostatné športy nechal ako koníčka a profesionálne sa vrhol do futbalu. Nevybral som si to priamo ja, bavilo ma všetko, čo som robil, ale dostal som ponuku, ktorá sa neodmieta. Dostal som sa do solídneho klubu, ktorý ma podporil v mojej športovej kariére, dal mi šancu sa rozvíjať a ja som ju využil. Všetko išlo ako po masle.

Ako náhle som dokončil školu, stal sa zo mňa profesionálny futbalista. Nezarábal som síce ako svetové futbalové hviezdy, ale zarábal som slušne a bol som mladý. Mal som šancu, že sa trebárs prebojujem až do spoločnosti svetových hviezd. Sníval som si svoj sen, než prišlo prvé vážne zranenie.

Vlastne som nikdy poriadne nezažil, čo je to vážne zranenie. Mal som šťastie, zdravie slúžilo a všetky úrazy mali vždy len ľahký priebeh. Nič vážne. Potom to však prišlo, vlastne to bol klasický futbalový úraz – väzy v kolene. Len som čakal lekárske stanovisko typu: “chce to mesiac až niekoľko mesiacov v pokoji, potom to bude v poriadku”. Lenže lekári sa vyjadrovali neurčito, vraj to už nebude ako predtým. A či ďalej budem moc hrať na najvyššej úrovni, neboli schopní predvídať. Mňa tento stav neistoty poriadne deptal. Deptal ma natoľko, že som sa rozhodol pre veľmi zvláštne riešenie. Zavolal som kartárke.

Samozrejme som neveril, že by toho kartárka vedela viac než lekári, ale chcel som to skúsiť. Pýtal som sa na budúcnosť a tá moja podľa kariet nebola športová. Bol to šok, ale úľava zároveň. Začal som premýšľať inak, začal som uvažovať o možnosti, že by som sa športu nevenoval profesionálne. Našiel som si zadné dvierka.

K futbalu sa môžem vrátiť, ak mi to lekári a hlavne mojej koleno dovolí. Teraz som však začal budovať aj inú ako profesionálnu športovú kariéru. Je to zmena, ale ide to aj s boľavým kolenom a napĺňa ma to. Už ma netrápi neistota. Zdravie je pre mňa najdôležitejšie a teraz si môžem vyberať, čo v živote budem robiť. Chcelo to len rozšíriť pole pôsobnosti a nájsť tú správnu motiváciu. Musím priznať, že všetko odštartoval ten môj rozhovor s kartárkou.