Príbeh Jirku: keď zdravie neslúži

Jirka bol od mladosti veľký športovec. Hral futbal, hokej, pravidelne behal, jazdil na bicykli. Šport k jeho životu patril, až raz sa všetko začalo meniť. Jirka zrazu nemohol športovať, ako bol zvyknutý. Zdravotné problémy ho donútili zostať doma a dokonca ho na nejaký čas aj pripútali na lôžko. Jirka, zvyknutý byť vonku a neustále sa hýbať, to niesol ťažko. Pridali sa preto aj psychické problémy. Zdravie prestalo Jirkovi slúžiť a nádej bola v nedohľadne. “V takýchto situáciách, kedy sa človek topí, sa chytá aj slamky,” hovorí Jirka.

Niekoľkomesačné zdravotné ťažkosti vyústili v to, že Jirka pribral asi dvadsať kíl. Bol ťažký, nemohol sa uniesť, začali ho bolieť kĺby. A to ešte zďaleka nebol všetkým ťažkostiam koniec. Jirku postihol vážny infarkt, prekonal operáciu srdca. Predtým ho síce trápili zdravotné problémy, ale nikdy nie tak vážne, aby musel tak dlho ležať. Teraz to prišlo. Čo ďalej?
“Lekári sú profesionáli a niekedy im treba zveriť svoje zdravie, veriť, že sa oň postarajú. Ale keď potom po operácii srdca človek leží sám doma a má sa vracať do normálneho života, už veľmi nepomôžu, “opisuje Jirka a pokračuje …

“Predtým bol môj život plný športu, potom prišli zdravotné komplikácie a môj život bol zrazu prázdny. Necítil som sa dobre. Skôr, keď som mal nejaký problém, proste som sadol na bicykel a vyšliapal ho zo seba. Teraz to nešlo. Problémov bola hromada, ale nebolo riešenie. Hoci som mal okolo seba blízkych a rodinu, ktorí mi pomáhali, stále som cítil, že potrebujem viac. Potreboval som tie pocity zo seba dostať tak, ako som bol zvyknutý.

Moja žena je inak založená ako ja. Nikdy nebola na šport, ona je skôr estét a umelec. Nikdy som jej záľuby úplne nechápal, ale je pravdou, že čas od času vytiahne karty a amatérsky z nich veští. Raz za mnou prišla s tým, že toto už je nad jej sily a že sa mám obrátiť na profesionálnu kartárku. Ja som pritom nikdy nemal pocit, že by moja žena bola aj kartárka, ale ona to videla inak. A trvala na svojom.

Tak som to urobil. Zavolal som kartárke a vykreslil svoju situáciu. Čo sa stalo? Nie, zdravotné ťažkosti nezmizli samé od seba, neodčarovala mi dvadsať kíl. Napriek tomu mi povedala veci, ktoré mi boli užitočné. Moju situáciu mi ukázala z druhej strany, zo strany, z ktorej ja som ju nikdy nemohol vidieť.

Nikdy predtým mi to nedošlo, ale až po tom rozhovore som si uvedomil, aké mám šťastie. Nemôžem športovať, ale žijem. Nemám všetko, čo predtým, ale som tu. Mám svoju rodinu. Mám toho viac, než si môžem priať, aj teraz, po tom všetkom. Ak mi rozhovor s kartárkou niečo priniesol, je to pokoj. Upokojila ma. Síce ma zázračne nevyliečil, ale cítim sa lepšie. Už sa nebudem trápiť tým, čo mi posledné mesiace život vzal. Budem sa radovať z toho, čo mám. A mám toho stále dosť.