Príbeh Jany: Sen sa mi splniť až vtedy, keď som to nečakala

Tento príbeh rozpráva Jana (35 rokov) a je dôkazom toho, že niekedy sa sen môže splniť, aj keď už to ani nečakáme.

Moje kamarátky sa zamilovávali a zase rozchádzali. Ja som mala oproti nim obrovské šťastie. S Kamilom sme životom preplávali šťastne a v pokoji, za celú tú dobu, čo sme boli spolu, sa nevyskytla žiadna väčšia kríza, dokonca sme sa skoro vôbec nehádali. Všetky nezhody sa týkali maličkostí a my sme sa dokázali pomerne dobre dohodnúť na kompromise, nikdy sme nemali tichú domácnosť. Bola som za to neskutočne vďačná a vážila som si nášho pevného a stabilného vzťahu.

Napriek tomu sme aj my nakoniec zažili ťažkú životnú skúšku a naše (vtedy už) manželstvo skoro nevydržalo. Keď by mi to niekto tvrdil predtým, vôbec by som neverila tomu, že by sa náš vzťah mohol otriasť až v samotných základoch.

Ale pekne od začiatku. Boli sme naozaj ukážkový pár. Po piatich rokoch chodenia sme si s pomocou rodičov kúpili krásny slnečný byt na okraji mesta a začali spolu aj žiť. Hneď o pár mesiacov neskôr ma Kamil na letnej dovolenke pri mori požiadal o ruku. Bola to romantická žiadosť pri západe slnka a ja som nemohla odpovedať inak ako: “Áno”. Tiež svadba sa vydarila, veľa priateľov na ňu dodnes spomína ako na skutočne podarenú akciu. Obaja sme mali v tom čase už stálu prácu. V mojom zamestnaní sa ale vymenil šéf a ten nový začal s veľkou reorganizáciou. Dokonca prepustil moju kolegyňu, ale nenabral nikoho iného, takže som v podstate pracovala za dve. Vracala som sa domov uťahaná a vtedy sme si s mužom povedali, že je to ideálna doba počať bábätko. Nemusela by som tak hľadať novú prácu a kto vie, po materskej by sa napríklad situácia vo firme zlepšila.

Presne to bola tá zlomová chvíľa. Ubiehali totiž mesiace a nedialo sa vôbec nič. Po pol roku už som bola nervózna a radšej si zašla k svojmu lekárovi. Urobil nejaké vyšetrenia, ale nič závažného neobjavil. Vraj to chce len čas. Lenže ani potom sa nedarilo. Navyše v práci to išlo z kopca a ja som si nechcela kvôli prípadnému tehotenstvu hľadať nejakú inú. Teraz už som bola nielen neskutočne unavená, ale aj nervózna. S každou ďalšou menštruáciou som prepadala beznádeji. Nakoniec išiel z môjho popudu na vyšetrenie aj manžel, ale ani u neho sa nič nezistilo.

Dopadlo to tak, že skoro po troch rokoch snaženia sa o bábätko sme skončili v centre asistovanej reprodukcie. Brala som to ako osobné zlyhanie, na druhú stranu sa mi uľavilo – o vyriešenie nášho problému sa postarajú skúsení odborníci. Začala som si aplikovať injekcie, podstúpila niekoľko nepríjemných zákrokov, a potom už len s nedočkavosťou čakala na výsledky krvi. Na ten šok nikdy nezabudnem. Tehotenský test aj krv boli negatívny. Aj keď všetko vyzeralo nádejne, nebol u nás žiaden zrejmý zdravotný problém, napriek tomu som neotehotnela.

S neúspechom som sa nedokázala vyrovnať a neriešila som vôbec nič iné, všetko ostatné mi totiž neprišlo dôležité. Stále som sa pýtala, prečo práve my, keď sme ideálny pár. Lenže tým sme v tom čase už zďaleka neboli. S Kamilom som sa nedokázala už normálne baviť, postupne sme sa odcudzili, nechcela som sa s ním ani milovať. Prečo tiež, keď k počatiu sa to nepodarí? Keď za mnou prišiel s tým, že by som mala navštíviť psychológa a dokonca mi na jedného dobrého obstaral kontakt, prvýkrát sme sa hrozne pohádali. On s tresknutím dverí odišiel a ja som ďalšiu hodinu zúfalo plakala do vankúša. Nemala som ani dobrú prácu, ani bábätko a teraz asi už ani manžela.

Keď som sa trochu upokojila, dala som si kávu a nakoniec miesto psychológovi zavolala veštici. Ani neviem, prečo. S kamarátkami som to rozoberať nechcela a jednoducho som potrebovala vedieť, čo bude ďalej. Pani bola sympatická a príjemná. Vyložila mi karty a navždy si budem pamätať jej hrejivé slová: “Veď vy sa nemáte prečo trápiť, tu vidím, že dieťa mať budete. A nie len jedno, ale hneď dve! “. Bol to balzam na moju boľavú dušu. Pomohlo mi to sa dať dohromady a uvedomila som si, že kvôli svojej túžbe po dieťati som skoro stratila všetko, čo mám. Dokonca som sa zmierila s tým, že aj napriek slovám veštice možno mamičkou nikdy nebudem. S Kamilom nám vždy bolo pekne aj tak, môžeme napríklad cestovať alebo nakoniec nejaké dieťatko adoptovať.

Od tej doby som pracovala na zlepšení nášho vzťahu. Znovu som sa dokázala smiať a prestala riešiť svoj cyklus. V práci som dala výpoveď a našla si inú, ktorá ma bavila a napĺňala. Preto ma nesmierne prekvapilo, keď sa mi jedného dňa oneskorila menštruácie. Tehotenský test som si urobila až po dvoch týždňoch a svete div sa, ja som bola tehotná! A prirodzene. Nakoniec sa vyplnila slová veštice doslova, pretože v ôsmom týždni sa na ultrazvuku ukázalo, že čakám rovno dvojčatá! Teraz som spokojnou mamičkou dvoch nezbedných chalanov a som rada, že sme tu ťažkú skúšku s manželom ustáli.