Príbeh Ivana: Karty mi pomohli zvíťaziť nad závislosťou

Začalo to nenápadne a plazivo. Na počiatku všetkého boli dve radostné udalosti. Taký paradox. Išlo totiž o narodenie syna a povýšenie v práci. Oboje sa stalo takmer zároveň. Hladil som svojej žene Hanke obrovské bruško a celý šťastný jej oznamoval, že ma v práci povýšili na lepšiu pozíciu. A hneď na druhý deň potom moja žena porodila nášho synčeka Matyáška. Pred nami sa tak otvárala krásna budúcnosť, s mojím povýšením samozrejme úmerne narástol aj môj plat a mať malé bábätko, to je predsa obrovské šťastie.

Bohužiaľ, realita už tak sladko rozprávková nebola. Matyášek trpel od narodenia na silné koliky a miesto roztomilého bábätka to bol večne revúci začervenaný uzlíček, ktorý vôbec nechcel spať. Keď už konečne zaspal, najneskôr za dve hodiny bol zase hore a túto skutočnosť dal najavo opäť svojim prenikavým plačom. Hanka bola vyčerpaná a nevyspatá, čo sa dalo pochopiť. Napriek tomu vo mne narastalo rozčarovanie, keď som sa vracal po náročnom dni späť domov, kde ma čakala neupravená poblednutá manželka, studená večera a neustále plačúce dieťa. Potreboval som si oddýchnuť, namiesto toho som musel vynášať koše s plienkami a pritom prekračoval hromady oblečenia, ktoré nikto nestíhal vyprať. O chvíľke ticha sa mi mohlo iba snívať.

Aj v zamestnaní to bolo náročné. S novou pozíciou som mal oveľa väčšiu zodpovednosť. Okrem iného som dostal na starosť vyjednávať obchody s novými partnermi. Tieto pracovné stretnutia sa väčšinou konali v nejakom príjemnom podniku, išlo napospol o kaviarne, vinárne alebo luxusnejšie reštaurácie. Aby som bol schopný uvoľnene komunikovať a potlačiť únavu z nevyspania i celkové napätie, zvykol som si pravidelne objednávať víno. To neskôr začalo strácať svoj efekt a ja ho preto vystriedal whisky. Jej účinok bol doslova zázračný, zvlášť keď som si dal aj ďalší pohárik alebo ešte jeden. Postupne som bez svojho obľúbeného nápoja nemohol byť a whisky som si dával tiež pred odchodom domov, aby som sa duševne pripravil na to, čo ma zase čaká.

To, že by som mal mať problém, som si absolútne nepripúšťal. Veď som tvrdo pracoval, bol úspešný. A to aj napriek bojovým podmienkam doma. Vôbec som nechápal, prečo mi Hanka alkohol stále vyčíta. Nebolo divu, že sme sa kvôli tomu začali hádať. Ona ma obviňovala z pitia, ja som jej zazlieval, že nezvláda ani domácnosť. Nezhody s manželkou spôsobili, že som začal piť dokonca aj doma. Keď som bol v polovici fľaše, plač Matyáška už sa mi nezdal tak hrozný a výčitky Hanky mi prišli tak nejako jedno. Navyše som potom lepšie spal. Dokonca som niekedy zaspal priamo na gauči, a to ešte než bola fľaša úplne prázdna.

Jedným z mojich obchodných partnerov bola pani, ktorá okolo seba šírila zvláštnu energiu. Keď mi raz ponúkla, že mi vyloží karty, ani som nebol udivený. Mal som v sebe už niekoľko svojich pohárov, uvoľnenú veselú náladu a nič ma nemohlo rozhodiť. V tom som sa ale zmýlil, pretože v kartách stálo dôrazné varovanie v spojitosti s mojou hroziacou smrťou. Razom som mal pocit, že som triezvy. Od tej chvíle to išlo ráz na ráz, prvýkrát som si pripustil, že mám naozaj problém. Hneď na druhý deň som požiadal v práci na dlhší čas o neplatené voľno. Hanke som len napísal odkaz, že odchádzam na liečenie, nemal som odvahu jej o tom povedať osobne, uvedomil som si totiž, aké peklo so mnou asi prežívala.

Nebudem zastierať, liečba bola dlhodobá a nebolo to ľahké. Ale dnes už môžem presvedčivo povedať, že som to zvládol. Môj dnes už veselý syn a moja úžasná trpezlivá žena za to rozhodne stojí. A namále som naozaj mal, podľa doktorov som mal totiž pečeň už v takom stave, že za pol roka by som tu pravdepodobne ani vôbec nebol …