Helena je v súčasnosti spokojná a šťastná žena. Nebolo tomu tak ale vždy, ešte nedávno si pripadala bezradná a bola v ťažkej životnej situácii. Náročné obdobie jej pomohol prekonať jediný výklad tarotových kariet od veštice.
Manželstvo nám príliš neklapalo už dlhšiu dobu. Bolo to podobné ako u mnohých iných párov, môj všetok čas sa točil okolo našich dvoch malých detí. Každá matka dobre vie, koľko síl a energie stojí starostlivosť o deti. Dcérka v tom čase chodila do prvej triedy a ťažko si zvykala na nové prostredie a kamarátov, syn navštevoval škôlku a každú chvíľu bol chorý, takže prebdené noci boli skoro na dennom poriadku. Práve kvôli synovi som aj po skončení rodičovskej musela zostať ešte doma – firma, kde som predtým pracovala, skrachovala, nové miesto som si zatiaľ nehľadala, veď kto by zamestnal mamičku, ktorá je kvôli dieťaťu snáď každý týždeň doma. Manžel rodinu finančne ťahal, bol ale v práci celý deň až do večera a často navyše odchádzal na služobné cesty, prakticky sme sa vídali len cez víkendy a niekedy ani to nie.
Aj keď už sme fungovali len ako rodičia detí, bol pre mňa šok, keď manžel oznámil, že odchádza. Našiel si mladučkú ženu a navyše s ňou čakal dieťa! V tej chvíli sa mi zrútil celý život, zostala som v byte s dvoma malými deťmi, muž síce občas poslal nejaké peniaze, ale bolo to zúfalo málo. Skúšala som si hľadať prácu, ale v mojej situácii ma nikto nechcel zamestnať.
V tejto pre mňa šialenej dobe mi kamarátka poradila, nech si skúsim nechať vyložiť karty. Nechcelo sa mi míňať peniaze, ktorých som už tak mala málo, ale nebola to tak veľká suma a ja som sa nakoniec rozhodla to skúsiť. Ako výklad dopadol? Karty ma nabádali k tomu, aby som sa nebála zmien a išla si za svojím veľkým snom. Výsledkom mal byť šťastný život a bohatstvo.
Dlho som nad výkladom premýšľala a hovorila si, o čom tak asi v takýchto chvíľach môžem snívať. Potom som si ale spomenula na svoje dávne želanie mať svoju vlastnú cukráreň, vždy som totiž rada piekla, pečenie bolo mojou skutočnou láskou. Nikdy som sa ale neodhodlala skúsiť piecť vo veľkom, vždy to bol len koníček. Ešte pár mesiacov som sa odhodlávala, ale pretože som stále nemohla nájsť pracovné miesto a po finančnej stránke to bolo naozaj hrozné, rozhodla som sa do toho ísť. Nebolo to jednoduché, musela som si vziať pôžičku, stálo ma to veľa nervov, úsilia a papierovanie. Ale výsledkom boli prenajaté priestory priamo na námestí nášho mestečka, kde som si zriadila malú útulnú cukráreň, ktorá vyzerala presne ako v mojich dávnych snoch. Po večeroch som piekla zákusky aj torty, na výpomoc som zamestnala jednu milú postaršiu pani. A čuduj sa svete, začalo sa mi dariť!
Aj keď občas neviem, kde mi hlava stojí, môžem povedať, že som konečne šťastná. Moja práca je aj mojou láskou, finančne som na tom oveľa lepšie, pôžičku som už splatila, tiež synček prestal toľko stonať. A kto vie, možno nakoniec stretnem nejakého muža, s ktorým mi bude dobre. Možno si nechám ešte raz napovedať od kariet ….
Napíšte nám.