Príbeh Hanky: Už som ani nedúfala, že si nájdem partnera

Hankin životný príbeh je plný drám, ktoré by snáď nikto nechcel zažiť na vlastnej koži. Napriek tomu sa dokázala so svojím osudom statočne popasovať a s pomocou veštice sa jej podarilo pretrhnúť bludný kruh nešťastia. Dúfajme, že už natrvalo.

Všetko začalo už v čase, keď bola malé dievčatko, ktoré sotva začalo chodiť. Obaja jej rodičia totiž prišli o život pri tragickej autonehode. Našťastie neskončila v detskom domove, ale ujala sa jej jej babička, aj napriek tomu, že už bola v pokročilom veku a trápil ju nejeden zdravotný neduh. Cez neľahký životný štart bola Hana na základnej škole premiantkou a s vyznamenaním prospievala aj na gymnáziu. Túžila po tom stať sa lekárkou a zachraňovať životy. Lenže kvôli náhlej mozgovej príhode babičky nakoniec univerzitu ani študovať nezačala. Namiesto toho sa oddane a s láskou starala o posledné mesiace života babičky.

Osud sa s ňou nemaznal ani naďalej. Spriaznenú dušu našla v Janovi, s ktorým vzápätí založila rodinu, narodila sa im dvojčatá – chlapci. Lenže prakticky hneď potom, čo si tie dva uzlíčky doviezla z pôrodnice domov, sa ukázalo, že Jano nie je rodinný typ. Nezniesol detský plač, takže sa domov vracal neskôr a neskôr, zatiaľ čo Hanka bola vyčerpaná náročnú starostlivosťou o dvojčatá, na ktorú bola úplne sama. Jano sa v domove takmer nezdržiaval, takže jeho neskorší odchod k milenke nebol žiadnym veľkým prekvapením.

Odvtedy zostala Hana sama a plne sa zamerala na výchovu synov. Bolo to pre ňu nesmierne náročné obdobie, pretože Jano sa vyparil ako para nad hrncom a ona nemala prarodičov ani nikoho iného, kto by jej s chlapcami aspoň občas pomohol. Dlho sa jej ani nedarilo nájsť stabilné zamestnanie, kvôli dvom malým a často chorým deťom sa jej podarilo zháňať iba nárazové brigády.

Keď začali chodiť chlapci do školy, našla si Hana konečne lepšiu prácu. Tiež voľného času už bolo viac a ona si začala čoraz viac uvedomovať, ako jej chýba nejaká blízka duša. Občas si povzdychla kamarátke, ale v skutočnosti nikoho nehľadala. Neverila tomu, že je možné si nájsť partnera s dvoma malými deťmi na krku. Bola to práve kamarátka, kto ju presvedčil, aby skúsila navštíviť vešticu. Po niekoľkých týždňoch váhania Hana nakoniec súhlasila so stretnutím. Hoci z toho mala pôvodne obavu, veštica v skutočnosti nevyzerala ako nejaká čarodejnica, ale bola to veľmi milá stará pani, ktorá jej pripomínala milovanú babičku. Rozprávali sa skoro hodinu a veštica jej ukázala jednoduchý rituál lásky, ktorý by mala určite skúsiť.

Hane sa do podobných praktík veľmi nechcelo, ale pretože boli zrovna chlapci na dvojdňovom školskom výlete a ona mala zriedkavo večer iba pre seba, rozhodla sa to predsa len vyskúšať. Podľa inštrukcií veštice vytvorila malé magické miesto, kde zapálila ružovú sviečku, na kúsok papiera napísala svoje tajné želanie, ktoré potom nechala nad plameňom spáliť. Popol starostlivo zozbierala do malej sklenenej ampulky, ktorú si zavesila okolo krku. Nasledujúce dni boli hektické a ona na kúzlo úplne zabudla, na talizman zavesený na šnúrke si však rýchlo zvykla a stále ho nosila.

A práve v čase, keď by to vôbec najmenej čakala, sa stal malý zázrak. S dvojčatami musela k pediatričke, pretože obaja chlapci dostali vysoké horúčky, ktoré nešli zraziť. V ordinácii bol však miesto stálej doktorky sympatický mladý lekár, ktorý ju zastupoval v čase dovolenky. A áno, tušíte správne, medzi Hanou a pánom doktorom preskočila iskra.

Hana si síce už nikdy nesplnila svoj sen stať sa lekárkou, ale jedného doktora si vzala. Navyše takého, ktorý deti miluje, a preto pre neho ani dvojčatá nebola žiadnou prekážkou vzťahu.