Príbeh Erika: dať výpoveď alebo zostať?

V práci trávime veľkú časť našich dní, práca zásadne ovplyvňuje aj náš súkromný život. Nejde iba o to, koľko človek zarobí a čo si potom môže alebo nemôže dovoliť. Ide tiež o vzťahy na pracovisku, stres alebo príjemné pocity, ktoré si z práce nosíme domov.

Erik sa v práci dostal do konfliktu so svojim nadriadeným. Išlo o tak závažný konflikt, že zvažoval aj variantu, že by dal výpoveď. Ešte predtým sa však obrátil na profesionálnu vešticu, aby mu s riešením situácie pomohla …

V rovnakej firme som už takmer desať rokov. Nemôžem si sťažovať, stále je čo robiť, stále sa niečo učím, stále sa posúvam ďalej. Tiež sa postupne zvyšuje moje výplata, rodinu relatívne slušne uživím a väčšinou mi zostáva aj čas, aby som si ženu a svoje dve deti užil. Minimálne víkendy trávime spoločne a je nám dobre. V práci občas býva dusno, keď je veľa zákaziek, ale skôr alebo neskôr sa to vždy nejako upokojí. Ja sa potom vraciam domov spokojný a všetko je tak, ako má byť.

V poslednom roku sa však u nás vo firme odohrali veľké zmeny. Nastúpilo nové vedenie a ja som dostal nového nadriadeného. Predchádzajúci šéf už bol po tých rokoch nielen kolega, ale aj kamarát. Jeden druhého sme dokonale poznali a vedeli, čo od seba očakávať a čo nie. To sa samozrejme s príchodom nového vedúceho zásadne zmenilo. On má úplne iné očakávania, než ja predstavy o svojej práci. Snažím sa mu vyhovieť, ale niekedy nie sme schopní sa dohovoriť. Aj keď si vytvárame nejaký vzťah dôvery a učíme sa spolu komunikovať, nie vždy to ide po dobrom.

A tak v práci zažívam niečo nové – konflikty so šéfom. Doteraz to bolo na únosnej hranici, ale posledný konflikt sa dosť vyostril. Ja teraz uvažujem, že sa spolu jednoducho nedohodneme a neostane nič iné, než sa začať obzerať po inej práci. Je mi však ľúto vzdať sa vybudovanej pozície, zahodiť svoje skúsenosti a opustiť všetko to, čo som vo firme zažil.
Skúšal som to samozrejme rozoberať s ďalšími kolegami i s manželkou, ale stále zažívam dilemu – dať výpoveď alebo zostať. Rozpor vo vnútri mňa je natoľko silný, že som sa rozhodol využiť služby veštice. Manželka s ňou má len pozitívne skúsenosti, a tak nebol problém si nechať odporučiť overenú vešticu. Stačilo len zavolať …

Vykreslil som veštici svoju situáciu, aby som dostal úplne nový náhľad. Skôr ma nenapadlo pozerať sa na nového šéfa i z osobnej roviny, a pritom som s tým predchádzajúcim bežne preberal aj rodinné a osobné záležitosti. Nejde o to, že by sme vo firme len tárali o tom, čo sa deje doma. Ide o to, že nás tie osobné veci viac spojili a tak sme si k sebe našli cestu. To sa s novým šéfom zatiaľ nepodarilo, pritom sme na tom vekovo podobne, aj on má ženu a deti. Aj on má občas s ženou nezhody a práve vtedy s ním môže byť ťažšie vyjsť. Veštica mi šéfa predstavila ako človeka, do tej doby to bol len “šéf”. Vďaka nej som sa začal na neho pozerať inak, viac mu rozumel a dokonca pochopil, prečo sa niekedy správa tak, ako sa správa. Našli sme k sebe cestu aj na osobnej rovine a pracovnému vzťahu to rozhodne prospelo. Tému výpovede som uložil hlboko pod všetky ostatné témy a v práci zase našiel spokojnosť.