Príbeh Dávida: “Bola to hrôza”

V živote bohužiaľ nezažívame len chvíle šťastia, radosti a spokojnosti. Každá strana má dve mince, a tak aj svetlé dni života striedajú dni temnejšie. Život prináša aj nepríjemné zážitky, ktoré znamenajú bolesť a utrpenie. Človek sa však s nimi musí vyrovnať. Jedným takým zážitkom si prešiel aj pán Dávid, trefne o ňom hovorí: “bola to hrôza”. Čo sa vlastne stalo a ako sa s tým Dávid vyrovnal? To sa dozviete v našom príbehu, samozrejme v ňom nechýbajú ani karty, ktoré pomohli s riešením celej situácie.

Už ako dieťa som bol divoký. Hoci všetci hovorili, že ma to prejde, nič ma neprešlo. Pubertu som nejako prežil, ale ani v dospelosti som neprestal vyhľadávať dobrodružstvo. Adrenalínové zážitky sa stali mojím každodenným chlebom, keď som začal pracovať ako horský vodca. Sneh, zima, neustále nebezpečenstvo – tieto ingrediencie plnili môj život natoľko, že som prestal pociťovať strach. Prestal som sa báť. Neohrozilo to síce mňa samého alebo moju prácu, ale bolo to predzvesťou niečoho zlého.

V horách je jednoducho nebezpečne a niekedy sa všetky riziká eliminovať nedajú. Tak som sa priamo stretol so smrťou. Skoro som skončil zasypaný pod odtrhnutou skalou, vyviazol som len o vlások, ale nevyhol som sa mnohopočetným zraneniam. Tak sa stalo, že môj aktívny život vystriedali dlhé dni, týždne a mesiace liečenia. Nasledovala dlhodobá rehabilitácia s neistým výsledkom.

Onen zážitok, kedy som skoro prišiel o život, ma začal prenasledovať. V noci sa mi o tom snívalo stále dokola. Vracal sa mi však do mysle i vo dne, kedy mi nezostalo nič iné, než ležať v nemocničnej posteli a v hlave to prežívať znova. Bola to hrôza, zlý sen, z ktorého sa nešlo prebudiť, desivá chvíľa, ktorá nie a nie skončiť. Tak som sa dostal, aj so svojimi desivými spomienkami, až do fázy rehabilitácie. Zistil som, že ak sa mám uzdraviť, potrebujem silu a čistú hlavu. Tú som nemal, nedokázal som sa sústrediť, chýbala mi motivácia.

Neviem, kde sa motivácia berie, nikdy som ju vlastne nepotreboval. Vždy som žil tak, ako mi to vyhovovalo. Zážitky prichádzali samy, život plynul. Až sa zrazu zastavil s onou nešťastnou udalosťou. Nevedel som čo robiť. Skúšal som to, čo mi poradili známi, a tak som sa dostal aj ku kartám.

Začalo to tak, že som zavolal jednej kartárke. Aj na diaľku to pre mňa bol veľmi silný zážitok. Bolo to natoľko silné, že som sa rozhodol, že si karty tiež zaobstarám. Tak som si rozšíril obzory o niečo úplne nové. Získal som znovu chuť do života a tiež motiváciu k tomu, aby som všetko zvládol.