Príbeh Anny: Karty zabránili tragédii

Moje pravidelné návštevy u veštice bralo mojej blízke okolie s úsmevom a často som si vypočula nejednu ironickú poznámku. Ono sa ani nie je čomu diviť, pretože pracujem ako ekonómka, môj muž je programátor a väčšina našich priateľov patrí k vysokoškolsky vzdelaným ľuďom. A nejde ani tak o titul ako o skutočnosť, že výklad z kariet berú moji blízki ako podivnú okultnú pavedu, ktorá má jedinú úlohu, a to vylákať z dôverčivých ľudí čo najviac peňazí.

Ja som však vedela svoje. Moja babička, ktorá žila po celý svoj život v drsnom podhorí Beskýd, bola vyhľadávanou bilinkárkou. Ešte teraz si ako dnes pamätám prenikavú vôňu zväzkov rozmanitých bylín zavesených pri strope. Moja babička nemala ľahký život, cez všetky útrapy osudu však tento svet milovala a dokázala sa radovať z maličkostí. Bola pre mňa veľkým vzorom a ako dieťa som strašne rada trávila čas v jej skromnom domove. Okrem byliniek sa venovala tiež výkladu kariet a často za ňou chodili ľudia až zďaleka, aby im poradila. V šuplíku stolíku mala prastarý balíček ohmataných kariet, z ktorých dokázala prečítať celé životy iných ľudí.

Práve vďaka milovanej babičke som sa na ezoterické záležitosti nepozerala s dešpektom ako mnoho ostatných. Babička už síce bohužiaľ dávno nie je medzi nami, ale láska ku kartám mi zostala, hoci som jej vzácny dar vykladať karty nepodedila. V dospelosti ma však zavial k inej kartárke, ktorá mi v mnohom pripomínala práve moji babičku, hlavne svojou múdrosťou a zároveň skromnosťou. Neraz som sa mohla opäť presvedčiť o tom, že karty neklamú a skutočne skrývajú osud každého z nás.

Keď som dostala od kartárky dôrazné varovanie, že môjmu mužovi hrozí v blízkej budúcnosti smrteľné nebezpečenstvo v súvislosti s cestou alebo cestovaním, rozhodne som to nebrala na ľahkú váhu. Niet divu, že ten deň som sa vrátila rozčarovaná a strachom bez seba. Netrpezlivo som čakala, až sa môj muž vráti z práce. Našťastie dorazil včas a v poriadku. Aj keď som dobre vedela, aký má názor na mojenávštevy u veštice, rovnako som mu hneď v predsieni povedala, čo mu hrozí. Čakala som opäť nejakú iróniu a zľahčovanie, preto ma prekvapilo, keď muž znateľne zbledol a neprerušoval ma.

Následne som sa dozvedela, že hneď na druhý deň mal odísť vlakom na severnú Moravu kvôli jednej zákazke. Normálne na služobné cesty nejazdí, ale jeho kolega ochorel a musel zostať na nemocenskej. Dlho do noci sme celú situáciu preberali. Môj muž sa mi priznal, že sám mal z nadchádzajúcej cesty divný pocit. Nakoniec sme sa rozhodli, že manžel služobnú cestu odmietne, hoci kvôli tomu mohol byť problém v práci.

A asi uhádnete, ako to nakoniec dopadlo. Vlak, ktorým mal manžel odcestovať, sa zrazil s kamiónom, ktorý zostal uväznený na koľajniciach medzi závorami. Vykoľajil a bohužiaľ v ňom zomrelo hneď niekoľko cestujúcich, mnoho ďalších malo vážne zranenia. Bola to ozajstná tragédia. Od tej doby už berie muž výklad kariet veľmi vážne a dokonca prejavil záujem, že by chcel moju kartárku osobne spoznať, aby jej mohol poďakovať za záchranu života. Veď život je to najcennejšie, čo máme.