Príbeh Anety: Konečne som našla toho pravého

Po náročnom rozvode som sa presťahovala späť do rodného mestečka, bližšie k svojej rodine, ktorá mi bola v tejto ťažkej chvíli psychickou oporou. Po odchode bývalého manžela k podstatne mladšej milenke, s ktorou navyše čakal dieťa, som skrátka potrebovala zmeniť prostredie.

Mala som šťastie aspoň v tom, že som si bez problémov našla novú prácu v kancelárii, takže som aspoň nemusela riešiť, z čoho utiahnem nájom a ďalšie nevyhnutné životné náklady. Dokonca aj nový pracovný kolektív bol fajn a vzápätí som si medzi kolegyňami našla aj pár naozajstných priateliek. Čas od času sme si ešte po práci zašli na kávu a okrem rýdzo pracovných záležitostí pochopiteľne riešili aj súkromie. A pretože som bola v zamestnaní najkratšiu dobu, otázky sa veľmi stáčali práve na môj život. Zverila som sa so slzami na krajíčku, že nemám šťastie v láske.

Moja prvá láska sa po niekoľkých rokoch vzťahu rozhodla, že namiesto zosťahovania si chce ešte užívať mladosť a slobodu. Potom som chodila krátko s mužom, u ktorého sa po pol roku ukázalo, že je v skutočnosti ženatý a so mnou všetko berie len ako povyrazenie. Zatiaľ posledným mužom v mojom živote bol môj exmanžel, s ktorým som plánovala založiť rodinu a po jeho boku aj zostarnúť. Bohužiaľ, nechal sa polapiť krízou stredného veku a mal románik so svojou mladučkou asistentkou. Keď som na jeho milenecký pomer náhodne prišla, kajal sa a chcel vzťah s milenkou okamžite ukončiť. Lenže prišla čiara cez rozpočet, ona mu totiž oznámila tehotenstvo. A pretože môj exmanžel bol svojím spôsobom dobrák, nedokázal opustiť tehotnú milenku a namiesto toho som podpisovala rozvodové papiere.

Moje nové kamarátky si môj príbeh vypočuli a hneď prišla reč na to, že jedna z nich veští z kávovej usadeniny. Bola to Marcela, veľmi milá a zároveň pomerne tichá kolegyňa, ktorá o sebe nerada rozprávala. A pretože sme boli zrovna v kaviarni a Marcela s nami bola, všetky ju prehovárali, aby mi skúsila vyložiť moju budúcnosť. Nebola proti a po chvíli váhania som nakoniec súhlasila aj ja. Predsa len som bola zvedavá, nemám s ezoterickým svetom žiadne skúsenosti a netušila som, čo ma čaká.

A aká bola veštba? Vraj si nemám vôbec robiť ťažkú hlavu z toho, že by som sa už nezamilovala alebo nestihla mať deti. Osudový partner na mňa vraj čaká takmer za rohom a už čoskoro budem veľmi šťastná. “To sotva”, pomyslela som si. Ešte stále cítim horkosť z rozvodu a zrady a hneď by som si mala hľadať niekoho iného?

Po nejakej dobe sme sa rozlúčili a zamierili každá do svojho domova. Na veštbu už som nemyslela. Po ceste som si v hlave sumarizovala, čo všetko musím ešte v ten deň stihnúť. Káva bola fajn, ale mala som ešte veľa povinností. Potrebovala som nakupovať, vyzdvihnúť kabát z čistiarne, zastaviť sa za mamkou … Išla som rýchlo, ale zrazu sa mi podpätok zasekol v diere na chodníku, ktorú som nevidela a už som letela k zemi a zacítila silnú bolesť. Než som sa spamätala, ponúkal mi ruku nejaký sympatický muž a pomáhal mi sa zdvihnúť. Lenže to skoro nešlo, noha v členku bolela ako čert. Našťastie mal onen muž hneď pár metrov od miesta auto a cez moje protesty rozhodol, že ma radšej ihneď dovezie k lekárovi a ja som mu v tej chvíli bola hrozne vďačná. Čakáreň bola plná, ale on napriek tomu zostal so mnou a dokonca mi z automatu doniesol pitie. Mali sme tak čas sa porozprávať a s údivom som zistila, že rozhovor s ním je nielen veľmi príjemný, ale máme aj veľa spoločného. Nakoniec som bola aj prekvapená, keď som konečne prišla na radu. Čas s ním skrátka utekal zvláštne rýchlo.

A áno, dopadlo to, ako čakáte. Síce sme boli pár týždňov opatrní a navzájom sa len spoznávali, ale postupne sme zistili, že je nám spolu natoľko dobre, že ďalší život už prežijeme spoločne. Teraz si hľadáme väčší byt, budeme ho totiž potrebovať, za pár mesiacov sa nám narodí bábätko …