Dvanástka – božské číslo

Podľa svätého Augustína sú čísla prejavom božej múdrosti na našom pozemskom svete. Dvanástka je potom podľa tohto stredovekého filozofa múdrosťou úplne naplnená, hovorí doslova, že “počet dvanásť je najsvätejší.”

Dvanástka je dokonale prirodzeným číslom. Má výhodné matematické vlastnosti. Nielen kvôli nim je považovaná za symbol dokonalosti a úplnosti. Je vyzdvihovaná v mnohých kultúrach. Aj v našej kultúrnej tradícii je spolu so sedmičkou (viac o magickej sedmičke) vnímaná ako najvýznamnejšie číslo.

Symbol dokonalosti

12 je kľúčovým číslom kalendára. Je spájaná s cyklami a s uzavretými systémami. Päťkrát dvanásť minút tvorí hodinu. Deň a noc majú po dvanástich hodinách. Rok má dvanásť mesiacov.

Dvanástka má priamu súvislosť s pohybom nebeských telies. Za rok totiž Mesiac prejde dvanásťkrát svojimi štyrmi fázami. Starí Babylončania podľa jednotlivých mesiacov rozdelili hviezdou oblohu, aby pozorovali, kadiaľ prechádza Slnko. Týchto dvanásť polí bolo pomenovaných podľa súhvezdia, ktoré v nich bolo vidieť. Tak vznikol zverokruh.

Podľa Babylončanov bola dvanástka božským číslom. Mala riadiť všetky udalosti na nebi aj na Zemi. V babylonskej ríši bola dvanástka symbolom dokonalosti a úplnosti kozmu.

V starovekej filozofii bola dvanástka číslom veľkého cyklu (zatiaľ čo sedmička bola číslom malého cyklu). Rovnaký význam ako číslo samotné majú mať aj násobky čísla dvanásť.

Úplné usporiadanie sveta

V dvanástke sa má zrkadliť plné usporiadanie, ktorému dal život Boh. Dokonalosť a úplnosť Božieho ľudu je s číslom 12 spájaná aj vďaka dvanástim izraelským kmeňom. V Písme dvanástku nájdeme tiež ako dvanásť studní na púšti, dvanásť drahokamov na náprsníku veľkňaza, dvanásť volov, ktorí podopierajú medené more v chráme, dvanásť malých prorokov. Ježiš mal podľa Nového zákona dvanásť apoštolov. Nebeský Jeruzalem má podľa Nového zákona dvanásť brán.

Dvanásť brán mal mať aj Mardukov chrám Esagila v preslávenom Babylone. V starogréckych Aténach bolo na Agore umiestnených a uctievaných dvanásť bohov. Dvanásty deň bol v starom Grécku sviatkom, príležitosťou pre slávnosť. Bájny Hérakles musel splniť dvanásť úloh. Dvanástku nájdeme aj v starom Ríme, kde bolo dvanásť úctyhodných Flaminov (kňazoch pre bežné záležitosti).
Kristus nebol jediný, koho nasledovalo dvanásť učeníkov. Dvanásť učeníkov mal tiež Karol Veľký, kráľ Artuš alebo dalajláma.

Prirodzené číslo meracích systémov

12 je prirodzeným číslom pre meranie. Má výhodnejšie vlastnosti než desiatka, ktorá ju však v súčasnej praxi hojne nahrádza. Výhodou 12 je predovšetkým jej ľahká deliteľnosť. Dá sa jednoducho rozdeliť na polovice, ale tiež na tretiny, štvrtiny, šestiny, alebo aj na osminy. Táto užitočná vlastnosť sa uplatní v každom matematickom systéme. Dá sa s ňou totiž ľahko počítať aj bez hlbších znalostí. Aj preto je dokonalým číslom časomiery, ale hodí sa aj pre počítanie peňazí alebo meranie vzdialeností. Tucet ako dvanásť jednotiek tak nevznikol náhodou.

Dvanástka a budúcnosť

Dvanástka ako číslo údajne smeruje do budúcnosti, jej energia je preto rozložená a nemá taký vplyv ako iné čísla. Na druhej strane sa 12 môže odrážať v mnohých budúcich situáciách. Udalosti, ktoré sa stanú dvanásteho, bývajú kľúčové pre ďalší budúci vývoj.